Presne o 14. hodine zaznela hymna Slovenskej republiky. Otvorili sme ňou podujatie, ktoré sa konalo v deň, v ktorom sme si pripomenuli prijatie najdôležitejšieho zákona našej štátnosti Slovenskou národnou radou – Ústavy Slovenskej republiky.
V úvode privítala starostka našich duchovných: za Rímskokatolícku cirkev – duchovného Patrika Šarišského a duchovného Jaroslava Szélesa za Reformovanú kresťanskú cirkev, ako aj príbuzných tých, ktorým bolo venované toto stretnutie, mládež a občanov obce a okolia. Poukázala na skutočnosť, že len pred pár dňami, 29. augusta sme si pripomenuli aj ďalšiu historicky významnú udalosť – 73. výročie SNP. Práve niekoľko mesiacov po vypuknutí Slovenského národného povstania, a to 14. januára 1945 sa odohrala v našej obci udalosť, ktorá zasiahla do života našej dediny koncom Druhej svetovej vojny: odvlečenie 21 mužov do Reichu. Bolo to iba 5 dní pred oslobodením našej obce.
Boli to ako uvádzajú naše kroniky:
Andrej Takáč
Štefan Takáč
Ján Krupáš
Imrich Krupáš
Štefan Fazekaš
Andrej Takáč ml.
Imrich Fazekaš
Andrej Matík
Imrich Pešák
Imrich Amrich
Štefan Amrich
Vincent Staňo
Imrich Staňo
Juraj Doľák
Štefan Kövér-Dorčo
Štefan Kövér- Lovas
František Kövér-Novoveský
Laco Čap
Michal Čekan
Ján Cibuľa
Štefan Kövér-Panov
Nikto z nich už, žiaľ, dnes nie je nažive. Napriek tomu sa nám podarilo, ešte za ich života, zachytiť a uchovať spomienky na túto udalosť a to aspoň dvoch z nich: p. Jána Cibuľu – prostredníctvom videorozhovoru, ktorého 1. časť sme si mali možnosť vypočuť pri otvorení výstavy Odvlečení do Nemecka v januári tohto roku a p. Štefana Kövera-Panového, ktorý svoje zážitky zaznamenal v podobe rukopisu. Na túto udalosť, bači Panov (tak sme ho volali), ktorý mal vtedy necelých 21 rokov, takto spomínal:
„Dňa 14. januára obkľúčili našu dedinu nemeckí vojaci a nikoho nepustili z dediny von. Chlapov sústredili do budovy obecnej školy. Potom nás nahnali na nákladné vozy, zatiahli plachty a odviezli nás do Prešova. Na druhý deň nás nahnali do vagónov pre dobytok, zaistili dvere a deportovali nás cez Poľsko do Nemecka. Spali sme na podlahe vagóna, na ktorej bolo natrúsené trochu slamy. Biologické potreby sme robili priamo vo vagóne, takže vzduch tam bol neznesiteľný. Stravovanie bolo biedne. Žili sme zo zásob, ktoré sme mali z domu. Trpeli sme nedostatkom pitnej vody. Cestou sme zažili dve bombardovania. Prvé bombardovanie bolo v Poľsku. Tam nás ani nevypustili z vagónov. Druhé bombardovanie bolo v Bohumíne. Tu nás už vypustili z vagónov, samozrejme pod automatmi vojakov, ktorí nás strážili. Po príchode do Bietigheimu, nás priviedli do tábora, a umiestnili nás v drevených barakoch. Išli sme na odvšivavenie a okúpanie. Okúpanie bolo také, že z jedného kohútika malým prúdom tiekla voda.
Každý, kto prežil deportáciu na nútené práce trpel fyzicky. Hlad, smäd, zima, vši. K fyzickému trápeniu sa pridáva ešte trápenie psychické. Sústavné ponižovanie a podceňovanie negatívne pôsobí na psychiku človeka. Ja som to veľmi ťažko znášal….“
Dôvod odvlečenia našich blízkych – nie je zatiaľ úplne jasný, pokračovala vo svojom príhovore pani starostka. Hovorí sa o prezradení prechovávaného partizána alebo o nájdení vysielačky. Našťastie sa po niekoľkých mesiacoch, po skončení vojny, po dlhom putovaní : pešo, na bicykli, nákladnom aute, vlakom, autobusom sa všetci vrátili šťastne domov.
Ich snaha a snaha pozostalých získať satisfakciu, aspoň morálnu sa nestretla s porozumením ani po roku 1989. Až 14. januára 2017 sa nám, ich potomkom dostalo morálnej satisfakcie. Naše stretnutie – otvorenie historicky 1. výstavy, venovanej tejto udalosti, pozdravil prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska listom. Ako sa v ňom uvádza, pán prezident si váži, že sa obec Hrašovík rozhodla zorganizovať pamätný deň pripomenutia si dramatických udalostí, ktoré ňou otriasli.
Po týchto slovách, vyzvala pani starostka zástupcov našej mladej generácie, a zároveň poslancov obecného zastupiteľstva, Ing. Luciu Carpenovú a Tomáša Jurka, aby sa zhostili aktu odhalenia pamätníka.
Slávnosť pokračovala spoločnou ekumenickou bohoslužbou a požehnaním pamätníka. Duchovní otcovia nám pripomenuli, že ak sa všetci chlapi vrátili domov živí, nemôžeme to brať ako samozrejmosť, lebo ako vieme, milióny mužov, žien a detí sa domov nevrátilo. Spoločnými modlitbami sme si uctili ich pamiatku.
Následne sa ujala slova dcéra jedného z odvlečených – Imricha Krupáša, pani Mgr. Ľudmila Sedláková, ktorá za všetkých pozostalých poďakovala vedeniu obce, aj Hrašovíčanom, že pripravili toto stretnutie a pozvali všetkých pozostalých, aj tých, ktorí už nebývajú v Hrašovíku. Spomínala na to, ako ťažko prežívali odvlečenie svojich blízkych, doma, ich rodiny. Vyjadrila nádej, že tým, že budeme o týchto udalostiach rozprávať a prinášať svedectvá aj ďalším generáciám, sa niečo podobného už nezopakuje.
Slávnostnú atmosféru popoludnia umocnilo vystúpenie nášmu srdcu blízkemu, folklórnemu súboru Škvarkare, zneďaleka, takmer spoza kopca — z Košickej Novej Vsi.
V závere poďakovala starostka obce všetkým tým, ktorí sa podieľali na prácach rekonštrukcie parčíka a následne osadenia pamätníka a boli to: Vladimír Bučko, Ing. Peter Ficík, Dušan Kövér, rodina Gašparová z Rozhanoviec, Marta Kuzicová, Helenka a Stanko Pavlinský, Bohuš Fodor st., Vladimír Takáč st., sponzorom a to: Ministerstvu vnútra za poskytnutie dotácie, pánu Ľubomírovi Adamčíkovi z Rozhanoviec, Obci Rozhanovce, firme SKANSKA, pánu Rastislavovi Makovi, pánu Ing. Petrovi Tiliščákovi, PhDr. Jane Amrichovej, Mgr. Emílii Bučkovej, mladým Michalovi Bučkovi a Mariánovi Bučkovi, Miriam a Ondrejovi Bartošovým, Blanke a Ivanovi Anderlovým, pánu Petrovi Bakajovi, pani Paulíne Köverovej a Jaroslavovi Krupášovi za sponzorovanie, či už vecné, alebo za prácu na príprave a priebehu tohto podujatia.
Na účastníkov čakali v kultúrnom dome ďalšie sprievodné podujatia: 2. časť videorozhovoru PhDr. Jany Amrichovej (kronikárky našej obce) s pánom Jánom Cibuľom, o jeho ceste z Nemecka domov, výstava fotografií a dokumentov o tejto udalosti, výstava obecných a školských kroník zaznamenávajúcich tieto okamihy. Všetky ponúkli návštevníkom plastický obraz zachytávajúci, pre našu obec dôležitý úsek jej novodobej histórie.
Pozvanie prítomných, starostkou, na prehliadku zrekonštruovanej knižnice a následne aj na občerstvenie, bolo spolu so susedskými rozhovormi príjemným zakončením nášho sviatočného dňa.
PhDr. Jana Amrichová a Renáta Demková.
Foto: Ing. Peter Tiliščák