1.septembra 2019
Vážení hostia, milí obyvatelia obce,
dovoľte mi na začiatku krátku osobnú spomienku. Roky som chodila okolo tohto domčeka pred nami, na autobus do práce a z práce. Od skorej jari do neskorej jesene, som vídavala na záhradke, či pred domom čipernú , drobnú, starenku zohnutú nad kvietkami. Oblečená v kroji, s okuliarmi a šatkou na hlave. Spočiatku som netušila, aký príbeh skrýva tento domček a jeho obyvateľka. Až postupne som sa dozvedala z kroniky a útržkovitých viet pamätníkov, že tu žil v ilegalite, po potlačení povstania, významný človek, ktorý toho pre Slovensko, ale aj našu obec veľa vykonal. Práve oňho sa starala spolu so svojím mužom , p. Mária Orkutyová. Dnes už medzi nami nie je, opustila nás vo veku 93 rokov, pred šestnástimi rokmi. Avšak je tu dnes jej dcéra, p. Emília Köverová-Palková, ktorá si naňho veľmi dobre pamätá, tak ako aj niekoľkí naši obyvatelia.
Kto bol, Dr. Ivan Pietor, ktorému dnes, o niekoľko minút odhalíme na rodnom dome pani Milky pamätnú tabuľu ?
Z rozprávania jeho blízkych vieme, že to bol dôstojný a elegantný pán. Nakoniec aj fotografia, ktorú nám poskytlo Múzeum SNP v Banskej Bystrici a ktorú si môžete pozrieť na malej výstavke, v parku, o tom svedčí.
Dr. Ivan Pietor sa narodil 29. júla 1904 v srdci Turčianskej záhradky, v Turčianskom svätom Martine. Máloktorá rodina sa tak výrazne zapísala do slovenského národno-kultúrneho povedomia, ako rodina Pietorovcov. Od 60. rokov 19. storočia až do roku 1948, sa aktívne zapájali do slovenskej respektíve, československej politiky. Jeho sestrou bola známa herečka Naďa Hejná.
Ivan Pietor študoval na Právnickej fakulte v Prahe. Už tam sa začal verejne angažovať. Vstúpil do spolku Detvan, ktorý formoval v slovenských študentoch národné povedomie. Po skončení štúdia pôsobil ako advokát v Bratislave. Po vzniku slovenského štátu sa zapojil do druhého československého odboja a patril k najbližším spolupracovníkom jedného z najvýznamnejších politikov v medzivojnovom období v Československu – Vavra Šrobára. Po vypuknutí SNP sa stal členom povstaleckej Slovenskej národnej rady (SNR).
Organizoval prechody francúzskych zajatcov z Maďarska na Slovensko a ich začlenenie do ozbrojených, povstaleckých zložiek. Od októbra 1944 do januára 1945 pôsobil Ivan Pietor v ilegalite a práve tým miestom, kde sa ukrýval bola naša obec Hrašovík a konkrétne domček pred nami, v ktorom žila rodina Orkutyových. Po skončení 2. svetovej vojny v rokoch 1945 – 1948 pôsobil
V československej vláde v Prahe, vo funkcii ministra za Demokratickú stranu a to v rokoch 1945-1946, vo funkcii ministra vnútorného obchodu ČSR a od roku 1946- do 20. februára 1948 vo funkcii ministra dopravy ČSR . 20. februára spolu s ďalšími ministrami za Demokratickú stranu podal demisiu. Za Demokratickú stranu bol po vojne aj poslancom Slovenskej národnej rady v Bratislave, ako aj poslancom Národného zhromaždenia v Prahe až do februárových udalostí v roku 1948. Po februárovom prevrate odišiel z politického života. Bol prenasledovaný komunistickým režimom. Bol vysídlený aj s rodinou do Žikavy pri Zlatých Moravciach, kde pracoval ako robotník v tehelni.
Ako penzista žil v Trenčíne, amatérsky sa zaoberal maľbou. V tomto meste 15. augusta 1977 zomrel.
Získal celý rad ocenení – Rad Slovenského národného povstania, Rad francúzskej čestnej légie a Francúzsky vojnový kríž Croix de guerre, i poľský Rad Polonia Restituta.[1]
Ani Hrašovíčania nezabudli na Dr. Ivana Pietora. 7. apríla 1946 navštívil Hrašovík, Dr. Ivan Pietor po druhýkrát. V budove školy mu bol odovzdaný diplom čestného občana obce. Ako udalosť prebiehala? Načrime do Pamätnej knihy obce, ktorá týmito slovami opisuje túto udalosť:
7. apríla 1946 sa obec obliekla do slávnostného rúcha. V nedeľu poobede prišiel do Hrašovíka minister Dr. Ivan Pietor, kde slávnostným spôsobom bol mu odovzdaný diplom čestného občianstva obce Hrašovík. Slávnosť sa konala v Štátnej ľudovej škole. S pánom ministrom prišli sem mnohí hostia. Po privítaní slávnostné zasadnutie MNV otvoril predseda MNV Imrich Lenhardt a odovzdal pánovi ministrovi diplom. Minister, Dr. Ivan Pietor, s pohnutím poďakoval za túto poctu, ktorej sa mu dostáva od miestnych občanov. V závere vyhlásil, že ostane verným občanom obce a že nikdy ju nesklame. Po slávnostných prejavoch , predsedu ONV Marenčina, poslanca Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady Ing. Jozefa Styka[2] a dôstojného pána farára Andreja Kapušanského[3] ,slávnosť, zaspievaním štátnej hymny, sa skončila.
Z rozprávania starších obyvateľov vieme, že Ivan Pietor vo funkcii ministra dopravy ČSR bol nápomocný pri výstavbe železobetónového mosta v obci, cez rieku Torysu do Rozhanoviec. Pred tým tam bola len drevená lávka, ktorú často na jar odniesla voda a musela sa nanovo obnovovať. Aj túto udalosť zachytila pamätná kniha : 3. októbra 1947. Veľká udalosť v Hrašovíku. Akoby aj nie. Cez Torysu z Hrašovíka do Rozhanoviec sa začal stavať most. Most sa začal stavať zo železobetónu. Dosiaľ na prechod cez rieku slúžila lávka, ktorú každoročne stavala urbárska spoločnosť. Často krát sa stalo, že lávku vzala voda a pokiaľ ju znovu postavili, prevážali ľudí cez rieku, na člnku, za nejaký poplatok. 13. decembra 1947 bol most skutočne spravený. ( s veľkou pomocou občanov)[4]
Dr. Ivan Pietor k nám symbolicky, zavítal dnes po tretíkrát.
I týmto dnešným zhromaždením si chceme uctiť jeho pamiatku, pretože stále platí výrok rímskeho filozofa, spisovateľa Plínia:
Memoria nostri durabit, si vita meriumus
Pamiatka na nás bude živá len vtedy, ak sme si ju zaslúžili.
A Dr. Ivan Pietor si ju zaslúžil.
Ďakujem za pozornosť.
PhDr. Jana Amrichová
———————————————————–
[1] Pri spracovaní života I. Pietora boli použité podklady z TASR
[2] Meno a titul doplnila J. Amrichová
[3] Meno doplnila j. Amrichová
[4] Doplnila J. Amrichová